V čom je sila Séraliniho štúdie?

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

19. septembra 2012 informovali médiá o výsledkoch vedeckej štúdie zrealizovanej skupinou francúzskych vedcov, podľa ktorej môže mať konzumácia potravín na báze geneticky modifikovaných plodín závažné zdravotné dôsledky. Táto informácia mala výrazný nádych senzácie, nakoľko až doteraz všetci kompetentní svorne tvrdili, že neexistuje žiaden vedecký dôkaz o škodlivosti takýchto potravín. Preto ani nebolo nijakým prekvapením, že krátko po publikácii predmetného odborného článku v americkom vedeckom časopise Food and Chemical Toxicology Journal a po medializácii výsledkov, sa na štúdiu i na jej autorov spustila spŕška kritiky zo všetkých strán.

Treba ale povedať, že kým napríklad francúzske média poskytli dosť rozsiahle informácie (čo je pochopiteľné, keďže išlo o francúzsku vedeckú prácu a obyvateľstvo tam dlhodobo vníma túto tému veľmi citlivo) a snažili sa zachovať sa nestranne, na Slovensku sme dostali iba veľmi strohú informáciu [1], ktorá výsledky štúdie nielenže a priori silne spochybňovala, ale navyše obsahovala viaceré nepravdivé alebo dávnejšie vyvrátené tvrdenia. Je evidentné, že autor článku v SME problematike a jej širším súvislostiam vôbec nerozumel, iba slepo prevzal niektoré informácie zo zahraničných periodík. Pretože téma GMO je nielen stále aktuálna, ale sú veľmi zaujímavé i jej vedecké aspekty, dovoľujem si v nasledujúcich riadkoch uviesť niektoré podrobnosti o predmetnej štúdii a o otázkach, ktoré sú predmetom dnešnej vedeckej kontroverzie.

Profesor Séralini a jeho kolegovia z CRIIGEN (Výbor pre nezávislý výskum a nezávislé informácie o biotechnológiách) dlhodobo poukazujú na nedostatky v systéme hodnotenia poľnohospodárskych GMO, ktorý majú plne pod kontrolou súkromné firmy. Požadujú vykonávanie naozaj nezávislého posudzovania a okrem iného najmä o predĺženie pokusov na laboratórnych potkanoch z 3 mesiacov na 2 roky, tak ako je to v prípade liekov alebo i niektorých pesticídov. Pretože ide o finančne veľmi nákladné štúdie, univerzity a iné štátne vedecké inštitúcie nemajú na vykonanie takéhoto výskumu dostatok prostriedkov. Štáty ani Európska komisia ich doteraz nechceli vyčleniť pod zámienkou, že štúdie už vykonávajú súkromné firmy. Vzhľadom na to, že viaceré v minulosti vykonávané nezávislé výskumy, ktoré ale netrvali dva roky, naznačovali možnú existenciu závažných problémov [2], tím profesora Séraliniho, ktorí už dlhšiu dobu žiada uskutočnenie takéhoto experimentu, sa rozhodol získať peniaze od sponzorov a následne štúdiu zrealizovať.

Originalita prác tímu prof. Séraliniho je v tom, že pripravili a zrealizovali veľmi ambiciózny experimentálny protokol. Výskumníci použili celkovo 200 laboratórnych potkanov, ktoré skúmali počas dvoch rokov. Hodnotili účinok rôzneho jedálneho lístku na zdravotný stav hlodavcov. Z tohto dôvodu vytvorili 10 skupín laboratórnych zvierat, pričom v každej z nich bolo 10 samcov a 10 samíc. Prvé tri skupiny (60 potkanov) dostávali stravu, ktorá v rôznej miere obsahovala transgénnu kukuricu NK 603, ktorá pri pestovaní bola ošetrovaná herbicídom Roundup.

Prvá skupina dostávala krmivo s 11% tejto kukurice, druhá s 22% a tretia z 33%. Strava druhých troch skupín obsahovala tú istú kukuricu, pričom jednotlivé skupiny mali jej rovnaké percentuálne zastúpenie ako v predchádzajúcom prípade. Rozdiel bol v tom, že kukurica určená pre druhé tri skupiny nebola ošetrovaná spomenutým herbicídom. Ďalšie tri skupiny po 20 potkanov dostávali stravu obsahujúcu konvenčnú kukuricu (odrodovo najbližšiu možnú príbuznú NK 603) opäť v tom istom percentuálnom zastúpení, pričom ale voda, ktorú dostávali piť, obsahovala herbicíd Roundup.

Voda pre prvú skupinu mala jeho najslabšiu koncentráciu, ktorá je povolená pre pitnú vodu (10-8% tj 50 ng/l glyphosatu), pre druhú skupinu bola dávka 0,09% Roundupu, teda 405/l glyphosatu čo je množstvo, ktoré sa nachádza v niektorých amerických GM krmivách. Silná dávka pre tretiu skupinu obsahovala 0,5% Roundupu, teda 2,25 g/l glyphosatu. To zodpovedá množstvu, ktoré sa nachádza v zavlažovacích jamách v blízkosti polí počas postreku, alebo koncentrácii ktorú poľnohospodár denne absorbuje cez kožu alebo pľúca. Zvyšných 20 hlodavcov tvorilo referenčnú skupinu, ktorá dostávala krmivo bez GMO a bez herbicídu. Kukurica v ňom obsiahnutá bola opäť najbližšia príbuzná NK 603.

Za pokusné zvieratá boli zvolené laboratórne potkany rasy Sprague Dawley, ktorá bola vyšľachtená práve kvôli realizácii vedeckých pokusov, pričom hlodavce patriace do tejto rasy sa pravidelne používajú v testoch, ktoré vykonáva potravinársky i farmaceutický priemysel.

Krmivové prípravky upravila firma, ktorá túto činnosť vykonáva rutinne a bola predmetom predbežného auditu. Okrem kukurice obsahovali prípravky prvky, ktoré sú štandardným zložením normálnej stravy pre laboratórne potkany (obilniny, strukoviny, škroboviny, minerálne soli atď.). Krmivové prípravky boli následne skontrolované v troch rozličných laboratóriách.

Pri voľbe GM plodiny by samozrejme bolo ideálne testovať sóju RR (Roundup ready – modifikovanú s cieľom dosiahnutia tolerancie na Roundup) a dva hlavné typy transgénnej kukurice (tolerantnej na Roundup a produkujúcej insekticíd) a to dvomi spôsobmi: na dospelých cicavcoch a vývoji mladých. Toto by ale 5-krát navýšilo rozpočet, ktorý bol i bez toho obrovský. Nakoniec bolo rozhodnuté študovať na populácii dospelých cicavcov účinky stravy na báze kukurice NK 603, tolerantnej na herbicíd. Zvolila sa teda najrozšírenejšia GM plodina v Európe modifikovaná v záujme dosiahnuť najrozšírenejšiu umelo nadobudnutú vlastnosť na svete: tolerancie na Roundup.

Ako sa ukázalo, najzložitejšie (okrem získania peňazí) bolo zohnanie potrebnej kukurice, pretože sadivá sa musia kúpiť priamo od spoločnosti Monsanto a farmári majú zmluvne zakázané použiť dopestované plodiny na experimentálne účely. Nakoniec sa podarilo dohodnúť sa na spolupráci s jedným kanadským poľnohospodárskym gymnáziom, ktoré pre experiment vypestovalo potrebné množstvo NK 603, ošetrovanej i neošetrovanej herbicídom, tak ako i konvenčnej kukurice, odrodovo najbližšej k NK 603. Okrem iného bolo potrebné zabezpečiť, aby boli polia s konvenčnou a s transgénnou kukuricou dostatočne vzdialené od seba s cieľom zabrániť kontaminácii konvenčnej kukurice.

Samotný experiment zrealizovalo laboratórium, ktoré je zamerané na vykonávanie podobných testov pre farmaceutický a potravinársky priemysel. Jeho technici, ktorí fyzicky manipulovali so zvieratami a s krmivom, neboli vôbec informovaní o charaktere a cieľoch pokusu, vedeli iba čo majú kedy robiť. Ich činnosť bola samozrejme systematicky monitorovaná.

Ako vidno, boli urobené všetky mysliteľné opatrenia na zabezpečenie objektívnosti štúdie.

 

Analýzy vykonávané v priebehu experimentu (počas dvoch rokov)

  • 11 sérií analýz krvi a moču na 200 potkanoch (prvá séria tesne pred začiatkom pokusu a potom v 1., 2., 3., 6., 9., 12., 15., 18., 21., a 24. mesiaci – na konci sa analýzy robili samozrejme iba na hlodavcoch čo zostali nažive).
  • Všetky analýzy [3] (krv, moč a histológia 34 tkanív) boli zamerané na 108 parametrov, čo je výnimočné. Hlavné merané biochemické parametre zodpovedajú parametrom kompletnej bilancie alebo rozšírenej lekárskej analýzy u ľudí.

Uvedené je zaujímavé porovnať s experimentom vykonaným spoločnosťou Monsanto pri vypracovávaní podkladov na schválenie kukurice NK 603.

Išlo o pokus na 400 potkanoch, ktorý trval 90 dní. Monsanto vykonalo série analýz iba 3-krát. (v deň 0, po piatich týždňoch a po 3 mesiacoch). Tieto analýzy sa týkali 31 krvných parametrov a 18 močových parametrov.

4 skupiny potkanov (každá po 20, desať samcov a desať samíc) boli kŕmené GM kukuricou, ale iba v dvoch rôznych dávkach (11 a 22%) zatiaľ čo medzinárodné organizácie požadujú 3 rôzne dávky (aby sa dal zmerať dopad veľkosti dávky!); dve referenčné skupiny boli kŕmené geneticky najbližšou kukuricou k testovanej GM plodine a 12 ostatných skupín konzumovalo 6 rozličných konvenčných kukuríc. Monsanto si ale nedalo námahu preukázať, že týchto 6 konvenčných kukuríc bolo chemicky ekvivalentných. Firma tak isto netestovalo, na rozdiel od tímu prof. Séraliniho, GM plodinu pestovanú bez ošetrovania herbicídom, ani stopy Roundupu vo vode.

Čo je ale vážnejšie, zo 400 potkanov sa analýzy vykonávali iba na polovici z 80 hlodavcov dostávajúcich stravu GMO, polovici z 80 zvierat z referenčnej skupiny a polovici z 240 potkanov kŕmených šiestimi rôznymi konvenčnými kukuricami. V konečnom dôsledku boli analýzy vykonané na tom istom počte potkanov (ale zďaleka nie tak často!) ako v prípade francúzskeho tímu.

Iné nedostatky: Monsanto neštudovalo hormóny testosteron a estradiol, čo Francúzom umožnilo odhaliť hormonálne účinky, ani enzýmy pečene, nevykonalo pozorovanie elektrónkovým mikroskopom a pod.

 

Výsledky [4]

Najspektakulárnejším výsledkom sú obrovské nádory, ktoré sa vyvinuli predovšetkým u samíc kŕmených GM kukuricou s aj bez Roundupu alebo pili iba vodu so stopami herbicídu. Nádory dosahovali veľkosť pingpongovej loptičky a fotografie úbohých zvierat obleteli svet. Podľa toho je kancerogénna samotná NK 603, ale i herbicíd.

2013-04-24 1756

Treba ale pre začiatok upresniť, že v oboch referenčných skupinách žili samci v priemere 624 dní a samice 701 dní (odo dňa 0). K tomu ešte treba prirátať ich vek v čase príchodu do laboratória (5 týždňov) plus obdobie aklimatizácie (3 týždne). Keď sa to všetko zráta, dostávame primeranú dĺžku života laboratórneho potkana. V referenčných skupinách iba 3 samce (prvý v 493. deň) a dve samice (prvá v 540. deň) zomreli skôr. Po uplynutí 624 alebo 701 dní, ktoré sú orientačnými bodmi, je ťažko zistiť, či k úmrtiu došlo z dôvodu starnutia alebo z dôvodu rozličného jedálneho lístku.

Na druhej strane, v niektorých skupinách kŕmených NK 603 (či už ošetrovaných alebo i neošetrovaných Roundupom) uhynulo predčasne až 50% samcov a 70% samíc. Ale tieto percentá nie sú proporcionálne k množstvu transgénnej kukurice obsiahnutej v krmive: maximálne zhubné účinky sa prejavili už od jej najmenšieho obsahu (11%). U dvoch samcov sa vyvinuli nádory 600 dní pred prvým prípadom v referenčnej skupine a uhynuli jeden rok pred nimi! K prvému úmrtiu v skupine samíc, ktoré pili kontaminovanú vodu došlo 246 dní pred prvým úmrtím v referenčnej skupine. K najväčšiemu rozdielu došlo v 17. mesiaci u samcov: bolo vtedy 5x viac mŕtvych u samcov kŕmených GMO (krmivo s 11% transgénnej kukurice) ako v referenčnej skupine. U samíc to bolo v 21. mesiaci: 6x viac uhynutých v skupine so stravou GMO (krmivo s 22% GM kukurice).

Na konci experimentu bolo u testovaných skupín samíc (bez ohľadu na množstvo GM kukurice v krmive!) dva- až trikrát vyššie úmrtie ako u samíc referenčnej skupiny. Takýto rozdiel bol u samcov zistený iba v troch skupinách (režim 11% NK 603, kde sa pri pestovaní nepoužil herbicíd a 11% a 22% NK 603 u ktorých bol Roundup použitý). Keď to vyjadríme v dĺžke ľudského života, dospejeme k raketovému nárastu množstva nádorov po 40 rokoch príslušného stravovania sa.

Pitvy uhynutých zvierat odhalili príčiny výrazne vyššej mortality u skupín s GM krmivom alebo s vodou so stopami herbicídu. Samice boli obeťou hlavne veľkých nádorov na mliečnej žľaze a ich hypofýzy boli poškodené (oba fenomény navzájom súvisia). Samce mali celkovo 5x menej nádorov ako samice; najčastejšie podľahli závažným prekrveniam pečene a nekrózam (2,5 až 5,5 krát viac prípadov v skupinách GMO a Roundup ako v referenčnej skupine starnúcich potkanov) k čomu sa pridávali vážne zlyhania a zápaly ľadvín (až 2,3 krát viac ako v referenčnej skupine).

 

Kritika a polemika

Ak by sa štúdia netýkala GMO a nepriniesla by závažné podozrenia ohľadom škodlivosti potravín na báze GM plodín, tak by sa jej nevenovala prakticky nijaká pozornosť. V tomto prípade bola ale kritická reakcia viac ako istá: príliš mnoho vysoko postavených expertov sa oprávnene cítilo nepriamo obvinených zo zavádzania a z nezodpovedného krytia veľmi laxnej procedúry posudzovania poľnohospodárskych GMO. Pripomeňme si, že ešte v júli tohto roku sa napríklad prof. Anne Glover, hlavná vedecká poradkyňa predsedu EK Manuela Barosa, skoro dušovala, že pestovanie GM plodín a konzumácia potravín na ich báze nepredstavuje väčšie riziko než pestovanie konvenčných plodín a konzumácia konvenčnej stravy.

Kritikom štúdie ale treba uznať, že to v tomto prípade nemali jednoduché. Museli sa k štúdii a jej výsledkom okamžite a kriticky vyjadriť bez toho, aby mali čas sa s ňou bližšie oboznámiť. Všetko bolo pripravené tak, aby sa štúdia prostredníctvom najrôznejších politických a iných tlakov nedala v tichosti „upratať“. Jej autori chceli transparentnosť a aj ju dosiahli, hoci za cenu, že nesú svoju kožu na trh. Vyzerá to tak, že majú plnú dôveru k práci, ktorú vykonali.

Aké sú teda hlavné kritiky, ktoré už boli vznesené?

  • Bol použitý nesprávny druh laboratórnych potkanov, rasa Sprague Dawley je známa, že je náchylná na vznik nádorov a preto sa používajú hlavne na pokusy, ktoré trvajú do 90 dní;
  • Autori označili štúdiu ako „premiéru“ v tom zmysle, že podobný dvojročný experiment ešte nikdy nebol urobený. V januári 2012 bola ale publikovaná syntéza vedeckej literatúry, ktorej hlavným autorom je Chelsea Snelle z univerzity v Nottingame (GB), podľa ktorej bolo uskutočnených už 24 štúdií, u ktorých experiment trval viac ako 90 dní (bez zistenia významných anomálií);
  • Štatistická výpoveď experimentu je príliš slabá. Z tohto hľadiska bolo potrebné použiť oveľa väčšie množstvo laboratórnych zvierat;
  • Výsledky sú pravdepodobne chybné, pretože pozorované dopady nie sú proporcionálne k množstvu konzumovaného GMO.

S uvedenými kritickými výhradami sa dá polemizovať nasledovne:

1. Rasa Sprague Dawley sa naozaj rutinne používa v laboratórnej praxi, použilo ju i Monsanto v experimente, ktorého výsledky priložilo k svojej žiadosti o schválenie NK 603. Použil ju i napr. čínsky vedecký pracovník Yaxi Zhu, z univerzity v Pekingu, ktorý hodnotil toxicitu inej GM kukurice tolerantnej na ten istý herbicíd (bez zistenia väčších anomálií). Jeho štúdia bola publikovaná v tom istom čísle Food and Chemical Toxicology Journal ako francúzsky článok. Ako je uvedené vyššie, nádory sa naozaj vyvinuli i v referenčnej skupine, čo potvrdzuje náchylnosť tohto druhu potkanov na ne. Bolo ich ale výrazne menšie množstvo ako u hlodavcov kŕmených GMO alebo Roundupom, čo je v tomto prípade pravdepodobne relevantné.

2. Podľa prof. Séraliniho sú v predmetnej syntéze za „dlhodobé testy“ označené niekoľkomesačné štúdie na lososoch a na makakoch (opice), dvojročné štúdie na kravách (ktorých priemerná dĺžka života je 15 rokov!) alebo niekoľkotýždňové štúdie na sliepkach alebo prepeliciach. To znamená, že v žiadnom prípade nepokrývali celú dĺžku prirodzeného života daných zvierat. Okrem toho, s výnimkou experimentu francúzskeho tímu, nebola žiadna iná dvojročná štúdia zrealizovaná na kukurici NK 603, ktorej časť bola a iná nebola ošetrovaná herbicídom.

3. Pokiaľ ide o štatistickú výpoveď experimentu, prof. Séralini odpovedá, že „všetky štúdie na svete sú robené na rovnakom princípe, to znamená na vzorkách po desať jedincov. Ak sa kvôli tomuto nedajú z ich štúdie urobiť závery, potom treba okamžite zakázať všetky GMO.“

4. Kritika je založená na tradičnom toxikologickom princípe, podľa ktorého „dávka (jej veľkosť) tvorí jed“ alebo „v malom množstve liek, vo väčšom množstve jed“. Tento princíp sa ale dnes považuje za prekonaný, pretože v niektorých prípadoch – ak testované molekuly pôsobia ako narušovatelia hormonálneho systému – môžu byť pozorované negatívne účinky väčšie pri malej ako pri väčšej dávke.

 

Význam štúdie a záver

Štúdia a jej výsledky síce neznamenajú, že všetky GMO sú jedy, ale jednoznačne poukazuje na význam dlhodobejšieho a dôkladnejšieho posudzovania GMO. Budú sa k nej musieť vyjadriť oficiálni odborníci, najmä EFSA a dá sa očakávať, že vedecký spor bude gradovať, čo je samo osebe prospešné pre celú záležitosť a najmä pre spotrebiteľov. Bohužiaľ sa dajú reálne očakávať i najrôznejšie údery „pod pás“, ktorými je poznamenaná nielen história GMO, ale i všetkých kontroverzných priemyselných výrobkov. Kompetentní sa už ale nebudú môcť vyhovárať, že nedostali varovný signál a z najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť zmeniť systém hodnotenia GMO. Ich osobná zodpovednosť je už teraz jednoznačne v hre.

 

Použitá literatúra

Alberganti Michel, « OGM : Gilles-Eric Séralini prend un gros risque, la France aussi », Le Monde, 24. september 2012

Foucacart Stéphane, « L'étude qui relance la polémique sur les OGM », Le Monde, 21. septembra 2012, str. 6

Foucacart Stéphane, « OGM : les vrais et faux arguments du professeur Gilles-Eric Séralini », Le Monde, 26. septembra 2012, str. 8

Herman Yves, « Etude OGM : le prof. Séralini dénonce les attaques des lobbies », Le Monde, 24. september 2012

Séralini Gilles-Eric, « Tous cobayes ! », Flammarion, 2012

 
[1] Prokopčák Tomáš,  SME, 21. september 2013, « Štúdia : upravená kukurica zabíja »

[2] napr. Malatesta et al. (2005), Eur.J.Histochem, 49, str. 237-242

[3] parametre, ktoré sa sledovali, sú vymenované v knihe prof. Séraliniho „Tous cobayes“, na strane 108 a 109

[4] výsledky sú podrobne prezentované v knihe prof. Séraliniho „Tous cobayes“, na stranách 90  až 107

 

Prečítané 17331 krát
nedeľa, 06 október 2013 06:43 Napísal(a)  In Štúdie o GMO Pridajte komentár medzi prvými!
RNDr. Igor Šarmír, PhD.

Bohužiaľ, Igor Šarmír zomrel v roku 2016. Posledné roky svojho života pomáhal našej iniciatíve, za čo mu od nás patrí obrovská vďaka. 

Igor Šarmír bol absolvent Prírodovedeckej fakulty UK, ašpirantúru si urobil vo Francúzsku, doktorandskú prácu obhájil na Univerzite Paríž VII. V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracoval vyše 20 rokov a bol riaditeľom Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Okrem toho, od roku 2010 bol členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). Problematikou GMO sa zaoberal viac ako 5 rokov a na túto tému napísal množstvo odborných článkov, ktoré boli uverejňované najmä na internetovej stránke SPPK (www.sppk.sk). Vystúpil aj na viacerých seminároch a konferenciách, na ktorých sa zúčastnili obhajcovia i odporcovia GMO a bol členom študijnej skupiny EHSV, ktorá pripravovala stanovisko tejto európskej inštitúcie na tému GMO.

 

Webstránka: www.sppk.sk E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Komentujte

Pridať komentár

0

Komentáre

  • Žiadne komentáre