Geneticky modifikované organizmy alebo GMO sú výsledok laboratórneho procesu, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnútia do génu druhého organizmu, čo sú väčšinou nesúvisiace rastliny alebo živočíchy. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat alebo dokonca ľudí.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pomenúva GMO ako organizmy, v ktorých bol genetický materiál (DNA) pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene. Nazývajú to aj „modernou biotechnológiou“ alebo „génovou technológiou“, prípadne existujú pomenovania ako „technológia rekombinantnej DNA“ alebo „genetické inžinierstvo“.
Vďaka genetickému inžinierstvu teraz môžeme skombinovať prakticky čokoľvek. Vedci vytvorili už také kombinácie ako:
- Gény pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, ktorý by použili pre výrobu nepriestrelných viest
- Gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú
- Gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme
- Naklonované mačky svietili v tme
- Jed zo škorpióna vložili do kapusty
- Do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie
- Naklonovali banány a iné rastliny tak, aby produkovali vakcíny
- Do vajec vložili chemoterapeutický liek
- Gény z arktických rýb ochránili paradajky a jahody pred mrazom
- Ľudské gény boli vložené do kukurice, cukrovej repy či ryže
- Gény z ryby vložili do zmrzliny
- Gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu
NA AKOM ZÁKLADE JE SCHVÁLENÁ „BEZPEČNOSŤ“ GM POTRAVÍN?
Keďže neexistuje žiadna klinická štúdia, ktorá by dokazovala bezpečnosť GM potravín, musí byť ich údajná „bezpečnosť“ založená na inom koncepte. V konečnom dôsledku sa bezpečnosť GM potravín ani nedá vedecky preukázať, pretože vedieť dostatočné a spoľahlivé informácie o niečom, čo sa používa len pár rokov, sa jednoducho nedá.
Preto sa „bezpečnosť“ GM potravín založila na takzvanom „princípe substanciálnej rovnocennosti“, ktorý v roku 1993 sformulovala OECD (The Organisation for Economic Co-operation and Development) a neskôr bol akceptovaný úradmi ako FDA a EFSA.
Tento princíp hovorí, že:
„ak je nová potravina uznaná ako substanciálne rovnocenná v zložení a nutričných charakteristikách k existujúcej potravine, môže byť považovaná za rovnako bezpečnú ako konvenčná potravina.“
Tento koncept je však často preberaný vo vedeckej komunite, pretože je založený na zjednodušenom pohľade na žijúce bunky. Obzvlášť prehliada všetky interakcie medzi génmi a priame alebo nepriame potencionálne metabolické dôsledky inzerčnej mutagenézy. Z toho vyplýva, že GMO sú nedostatočne ohodnotené.
Princíp substanciálnej rovnocennosti bol už od začiatku veľmi kritizovaný viacerými vedcami, ktorí nazvali tento koncept anti-vedecký, pretože bol vytvorený pre poskytnutie výhovorky, aby nemuseli byť vyžadované žiadne biochemické a toxikologické testy.
Na druhej strane, mnohé analýzy už preukázali, že GM plodiny vôbec nemusia byť substanciálne rovnocenné a okrem zvýšeného alebo naopak zníženého obsahu už existujúcich látok či vysokého množstva rezíduí pesticídov, môžu byť výrazne podvýživené. Nedávna kanadská analýza, ktorá porovnávala GM kukuricu s bežnou kukuricou, odhalila zaujímavé rozdiely medzi týmito dvoma kukuricami:
- Vápnik: GM kukurica = 14 ppm / bežná kukurica = 6 130 ppm (437 krát viac)
- Horčík: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 113 ppm (56 krát viac)
- Mangán: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 14 ppm (7 krát viac)
- Železo: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 14,3 ppm (7 krát viac)
- Zinok: GM kukurica = 2,3 ppm / bežná kukurica = 14,3 ppm (6 krát viac)
- Meď: GM kukurica = 2,6 ppm / bežná kukurica = 16 ppm (6 krát viac)
GM kukurica tiež obsahovala 13 ppm glyfosátu v porovnaní s nulovým množstvom v bežnej kukurici. Pritom EPA (Environmental Protection Agency) nastavila štandard pre glysofát v pitnej vode v USA na 0,7 ppm. V Európe je maximálne povolené množstvo vo vode 0,2 ppm a už pri dávke 0,0001 ppm môže glyfosát spôsobiť u zvierat poškodenie orgánov. Takže obsah glyfosátu v kukurici bol o 130 000 krát vyšší než jeho toxické množstvo, čo je neprijateľné, keďže štúdie spájajú glyfosát s minimálne 37 zdravotnými problémami.
Medzi ďalšie odstrašujúce rozdiely patrí obsah formaldehydu, silného karcinogénu, ktorý má už pri množstve 0,97 ppm toxické účinky na zvieratá. GM kukurica obsahovala až 200 násobne vyššie množstvo formaldehydu než je jeho toxická hladina. Zápach formaldehydu je asi aj jeden z dôvodov, prečo zvieratá, pokiaľ majú na výber, odmietajú konzumovať GM krmivá.
Aké druhy GM plodín existujú?
Existujú 2 typy GM plodín:
1. Herbicídom odolné plodiny: päť hlavných GM plodín – sója, kukurica, repka, bavlna a cukrová repa – majú vložený gén, ktorý im umožňuje prežiť inak smrteľné dávky herbicídov. Farmári preto používajú oveľa viac herbicídov na tieto plodiny, a tie majú vyššie rezíduá herbicídov. Okolo 68% GM plodín je odolných voči herbicídom.
2. Plodiny produkujúce pesticídy: rastliny tvoria vlastné pesticídy, takže keď do nich zahryzne nejaký škodca, jeho žalúdok exploduje a on zahynie. Pri tomto type GM plodín sa gén z pôdnej baktérie Bt (Bacillus thuringiensis) vloží do DNA rastliny (kukurica, bavlna). To spôsobí, že každá bunka rastliny vylučuje smrteľný Bt-toxín. Okolo 19% GM plodín produkuje vlastné pesticídy. Zvyšných 13% GM plodín produkuje pesticídy a zároveň sú odolné voči herbicídom.