Globálna poľnohospodárska informačná sieť (GAIN), ktorá spadá pod Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA), vypracovala v roku 2018 správu o Slovensku a jej smerovaní v oblasti biotechnológií. Čo o nás a Slovensku napísali Američania?
Keďže aj trpezlivosť má svoje hranice, v poslednom období prebehla naša komunikácia smerujúca na Úrad vlády SR, vedenie koaličných politických strán, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „MPRV SR“) a Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“), v ktorej sme ich konfrontovali so vzájomnými názormi ministerstiev a nečinnosťou vo veci transpozície smernice EÚ 2015/412, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na ich území („smernica“) , čím by sa do našej legislatívy konečne zakotvila možnosť zákazu pestovanie GM plodín na našom území. Následne by sa mohol prijať zákaz pestovania GMO na Slovensku.
Na žiadosť o sprístupnenie informácii o zámeroch pestovateľov pestovať geneticky modifikované („GM“) plodiny v roku 2019 nám Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSUP) odpovedal :„V roku 2019 nebol zapísaný žiadny nový subjekt do evidencie pestovateľov geneticky modifikovaných rastlín. Žiadny dodávateľ neoznámil zámer pestovať geneticky modifikované plodiny. Termín na zaslanie oznámenia bol podľa zákona do 15.02.2019.“
Hodnotíme pozitívne, že vychádzajúc z oficiálnych informácií UKSUPu, sa na Slovensku v tomto roku žiadny pestovateľ nerozhodol pestovať GM plodiny. S takýmto stavom sa však nemôžeme uspokojiť, pokiaľ nebude stanovený právny zákaz pestovania GM plodín na celom našom území tak, aby pestovatelia prišli o možnosť GM plodiny pestovať.
(Článok bol upravený dňa 24. 4. 2017 na základe Prijatých záverov zo stretnutia od MŽP SR. Petičný výbor žiadal aj o zakomponovanie pripomienok do záverov, no neboli všetky prijaté a zopár údajov v pôvodnom článku bolo omylom nepresne uvedených, za čo sa všetkým ospravedlňujeme. Tiež sme na stretnutí predložili návrh opatrení spolu so štúdiami a odbornými článkami).
20.3.2017 bol petičný výbor Petície za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO dodatočne (po sťažnosti smerovanej vedúcej služobného úradu za porušenie zákona o petičnom práve pri vybavovaní petície) prizvaný Ministerstvom životného prostredia (MŽP SR) na rokovanie.
Počas uplynulého roku sme okrem účasti na rôznych akciách, v rádiách, organizovania prednášok, pochodov a prezentácie zdravých alternatív, urobili jeden z významných krokov a spísali sme Petíciu za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO, ktorej cieľom je zdravšie Slovensko, obmedzenie GMO na Slovensku a presadenie udržateľnejších a zdravších alternatív, respektíve ciest, ktoré sú pre nás stabilné a bezpečné. Petícia uzrela svetlo sveta dňa 12.10.2013 a bola predstavená na Pochode za Slovensko bez GMO v rámci celosvetovej akcie March against Monsanto.
Brazílski poľnohospodári tvrdia, že semená geneticky modifikovanej kukurice ich už viac nechránia pred tropickým hmyzom, čo im zvyšuje náklady, pretože sú nútení používať pesticídy. (Poznámka prekladateľa: Pritom sa jedná o geneticky modifikovanú Bt- kukuricu, ktorá si sama pesticídy produkuje vo vlastnom tele).
„Príroda vo svojej dokonalosti, zodpovedajúcej zákonom stvorenia, je tým najkrajším darom Božím, ktorý dal Boh svojim tvorom! Môže prinášať len osoh, pokiaľ nie je zmenami pokrivená a uvedená na nesprávne cesty týmito pozemskými ľuďmi, ktorí chcú všetko lepšie vedieť.“ (Abd-ru-shin)
Ako už vieme, GM plodiny sa u nás pestujú na pokusné a komerčné účely. Miesta pestovania na pokusné účely zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len „MPRV“) a taktiež bez problémov tieto informácie poskytuje na požiadanie v zmysle zákona č. 211/2010 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Problémom sú však informácie o GM plodinách pestovaných na komerčné účely.
Existuje nespočetné množstvo vedeckých štúdií, ktoré sa snažia obhájiť pestovanie GM plodín. Na druhej strane existuje množstvo nezaujatých štúdií, ktoré minimálne varujú pred GM plodinami, alebo spochybňujú „štúdie“, ktoré ich obhajujú. Na správnu cestu nás môže nasmerovať aj takzvaný zdravý sedliacky rozum. Ten by sa napríklad začal zaujímať o dôsledky používania a pestovania GM plodín v praxi, ktorá už trvá desaťročia. Existuje množstvo takýchto dôkazov, ktoré neprekvapivo popierajú tvrdenia o neškodnosti GM plodín a naopak poukazujú na ich veľkú rizikovosť.