Nesmieme prepásť šancu na oživenie živočíšnej výroby

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nasledovný článok je rozhovor z časopisu Slovenský CHOV. Rozhovor uvádzame celý bez úprav a uvádzame ho s láskavým zvolením redakcie Slovenského Chovu.

V téme mesiaca sa venujeme projektu - Čistá línia bez použitia GMO. Iniciátorom jeho etablovania do praxe bol Zväz výrobcov krmív, spracovateľov a obchodných spoločností. V tejto súvislosti sme položili niekoľko otázok predsedovi predstavenstva zväzu Ing. Marianovi Uhríkovi (U) a tajomníkovi zväzu Ing. Marekovi Lukáčikovi (L).

Počas seminárov, o ktorých píšeme na s. 14- 17, ste sa venovali hlavne pestovateľom sóje. Čo prináša Čistá línia bez použitia GMO chovateľom hospodárskych zvierat?

U: Živočíšna výroba je v rámci tohto systému logicky na jeho koncovke, keďže spracúva polotovar, dorobený predchádzajúcimi zložkami produkčného reťazca na konečný produkt (mlieko, mäso, vajcia). Do systému v súčasnosti prichádzajú krmivá na báze sóje prevažne zo zahraničia, pri ktorých ide spravidla o sóju v statuse GMO. Dá sa teda konštatovať, že práve krmivá sú tie, ktoré momentálne vnášajú do tohto reťazca GM produkty. V tomto spočíva aj odpoveď prečo práve krmivári spustili túto iniciatívu. Čistá línia bez GMO poskytne chovateľom šancu dostať sa ku krmivám, pri ktorých toto riziko nehrozí. To je náš príspevok k bezpečnosti potravín a ďalších pozitív s tým súvisiacich.

Aká je v jednotlivých sektoroch živočíšnej výroby šanca na zapojenie do systému produkcie bez použitia GMO?

U: V prvej fáze vidíme najväčšiu šancu pri producentoch a spracovateľoch mlieka. Situácia v tomto sektore je priaznivo naklonená využívaniu kŕmnych surovín bez GMO a my pociťujeme najväčšiu iniciatívu práve z tohto sektora. Z hľadiska časového horizontu pre úplný prechod na produkciu mlieka bez GMO sa dá hovoriť o období približne pol roka. K zavádzaniu systému produkcie mlieka bez GMO surovín sú už pripravené prvé školenia pre farmárov, ktoré budú organizované spracovateľmi na regionálnej báze. Na tieto školenia boli pozvaní aj zástupcovia nášho zväzu, resp. spoločnosti AgroCert ako nositelia tohto systému.

Pri monogastrických druhoch HZ (ošípané a hydina) bude nábeh systému trvať dlhšie a zrejme ani podiel zapojených subjektov nebude spočiatku tak vysoký ako pri producentoch a spracovateľoch mlieka. Produkcia ošípaných bez GMO surovín je problematická už len pre to, že 60 % našej spotreby tejto komodity dovážame zo zahraničia vo forme jatočných polovičiek. V tomto smere som pomerne skeptický. Máme však už prvú lastovičku, menšieho spracovateľa, ktorý by mal byť prvým producentov bez GMO bravčového mäsa, resp. výrobkov z nich na Slovensku. Nielen tento príklad hovorí o tom, že väčšiu šancu na rýchlejšie zapojenie do systému majú menšie subjekty, napojené priamo na spracovateľov, ktorí majú iné odbytové kanály ako sú veľké obchodné reťazce.

Tiež vidíme pomerne veľkú šancu na zapojenie producentov konzumných vajec. Pokiaľ ide o producentov hydinového mäsa, všetko závisí od prístupu najväčšieho slovenského spracovateľa brojlerov.

Takže je reálny predpoklad, že sa do systému produkcie potravín bez GMO zapoja všetky sektory živočíšnej výroby?

U: Určite. Konkurovať zahraničným výrobkom produkovaným vo veľkom a, hlavne, v systéme vyšších a často skrytých podpôr zo stranynárodných vlád len „cenovou vojnou“ sa rovná v podstate ekonomickej samovražde. Našou výhodou by mala byť práve ponuka bezpečných, moderných, atraktívnych a originálnych potravín s vyššou pridanou hodnotou.

L: Zvyšovanie miery zapojenia je v podstate zakódované v systéme produkcie. Jednotlivé zložky reťazca, ktoré už budú zapojené do systému produkcie bez GMO sa budú navzájom kontrolovať, aby vylúčili akékoľvek pochybnosti o dodávateľovi, ktorý je v produkčnom reťazci o úroveň nižšie. Niečo podobné je možné očakávať aj zo strany konečných spotrebiteľov, teda konzumentov, ktorí budú na pultoch hľadať tovar s príslušným logom.

U: Iniciatíva z vyššieho poschodia bude zrejme najväčším hnacím motorom pre zapojenie sa do systému. Ako naznačil kolega, veľké slovo by mali v tomto smere aj konzumenti potravín. Myslíme si, že si budú čím ďalšej tým viac pýtať produkty, ktoré sú pre nich atraktívne nielen svojou bezpečnosťou, ale najmä svojou jedinečnosťou, ktorá ich odlíši od bežných potravín.

Nehrozí, že u nás vypestovaná sója bez GMO sa stane atraktívnym vývozným obchodným artiklom a že sa celý systém nakoniec minie účinku?

U: My sme si toto riziko uvedomovali už od začiatku tvorby systému a preto sme navrhli viac alternatív podpory pre celý systém. Aktuálne to vyzerá tak, že podpora by mohla byť realizovaná v rámci inštitútu tzv. zelenej nafty. Koncept štátnej pomoci (kam patrí aj zelená nafta) je v súčasnosti na schvaľovaní v orgánoch Európskej komisie. Systém je nastavený tak, aby zatraktívnil predaj sóje domácim spracovateľom, hoci nie je možné na 100 % zaručiť, že nejaká sója neskončí nakoniec v zahraničí.

L: Veríme, že pripravovaná podpora pestovateľov v tomto systéme zo strany štátu pomôže rozbehnúť a prenesie pozitívny impulz od pestovateľov sóje aj na ďalšie zložky produkčného reťazca.

U: V tejto súvislosti by som si dovolil ešte jednu poznámku. Mohlo by sa zdať, že nová smernica Európskej komisie o greeningu by mohla značne narušiť snahu o zvýšenie výmery sóje u nás. Pri plodinách s hľuzkotvornými baktériami v koreňovom systéme zakazuje používanie chemických ochranných prostriedkov v čase vegetácie. Sója sa však dá úspešne pestovať aj pri zvládnutí preemergentného systému ošetrenia porastov. Aj preto si nemyslíme, že by pestovateľské plochy sóje mohli klesnúť pod 40 000 ha.

L: Motiváciou producenta potravín by mal byť lepší odbyt jeho výrobkov napriamo v obchodnej sieti, ale aj v rámci ďalšieho „posunu“ tovarov vo väčších výrobných celkoch smerom do zahraničia. V prípade priamych spracovateľov predpokladáme snahu zabezpečiť si surovinu z domácej produkcie, čo bude dané nielen patriotizmom, ale najmä ekonomickým aspektom (len prepravné náklady na tonu sóje z dovozu sú približne na úrovni 30). Ak sa spracovateľom nepodarí zabezpečiť na 100 % slovenskú sóju, stále majú šancu udržať si status produkcie bez použitia GMO dovozom. Dovezená sója však musí byť produkovaná v certifikovanom systéme bez použitia GMO.

Certifikácia je ako politika. Mnohí ju vnímajú ako panské huncútstvo. Sú tieto obavy opodstatnené?

U: Systém certifikácie, resp. zapojenie sa do línie je dobrovoľný, takže je na každom subjekte či do neho vstúpi. Uvedomujeme si aj to, že v niektorých prípadoch bude nutné riešiť aj certifikáciu spracovania komodít GMO a bez GMO v jednej prevádzke bez možnosti jeho spochybnenia. Bude to náročné a možno aj preto sa nám na začiatku ohlasujú menšie chovy ošípaných a prevádzky spracúvajúce jatočné ošípané, ktoré budú vedieť prejsť na prácu výhradne v systéme bez GMO.

Ako je to so vzájomným uznávaním certifikátov bez GMO v rámci EÚ?

U: Vzájomné uznávanie certifikátov je nutné pre možný export výrobkov, produkovaných v systéme bez použitia GMO. Na tento krok sa ešte len pripravujeme. Neuznanie certifikátov sa totiž môže stať veľmi účinným nástrojom na ochranu trhu príslušného štátu. Nakoniec aj systém podpory bielkovinových krmív na úrovni EÚ je v podstate nástrojom na ochranu vnútorného trhu únie pred dovozom komodít z tretích krajín.

Zatiaľ neexistuje jednotný systém certifikácie v rámci EÚ, ktorý by zastrešoval a harmonizoval legislatívnu činnosť procesu produkcie plodín, krmív a potravín bez použitia GMO. Na úrovni EK však už prebiehajú prvé kroky k zjednoteniu tohto procesu – sú však zatiaľ len v štádiu prieskumu skutkového stavu v jednotlivých členských štátoch. Ak by sa to podarilo, odpadli by starosti so vzájomným uznávaním certifikátov v rámci EÚ. Zatiaľ však nie je celkom jednoznačná vôľa dosiahnuť v tomto smere dohodu na úrovni EÚ. Pritom treba povedať, že aj certifikácia na národnej úrovni nie je striktne daná zákonom cez štátnu autoritu. Vykonávajú ju súkromné spoločnosti, ktoré pracujú, samozrejme, podľa prísnych a dopredu daných štandardov.

L: Pri tvorbe značky - Slovak Soya - sme zvolili anglický ekvivalent, ktorý je veľmi dobre použiteľný aj smerom do zahraničia a čo hlavné, rozumie mu aj našinec. Pri značke - Vyrobené bez použitia GMO - sme však ponechali len slovenský názov a nevybrali sme sa cestou našich českých kolegov, ktorí vytvorili aj nemecké a anglické jazykové ekvivalenty svojej značky. Nie som celkom presvedčený o tom, že to má opodstatnenie, najmä ak vezmeme do úvahy vysokú mieru patriotizmu nemeckých a rakúskych spotrebiteľov. Skôr si myslím, že certifikovaný výrobok vyrobený slovenskou „dcérou“ nadnárodnej spoločnosti bude predajný na domácom trhu materskej spoločnosti po pridaní domáceho „non GM loga“, napr. Ohne gentechnik.

Na seminároch ste niekoľkokrát zdôraznili, že projekt Čistá línia bez použitia GMO by mohol naštartovať našu živočíšnu výrobu.

L: Nie sme naivní a uvedomujeme si, že živočíšna výroba je beh na dlhé trate, takže časový horizont a nárast podielu domácich potravín v našich obchodoch je ťažké odhadnúť. Jedno je však isté – vzájomná nadväznosť jednotlivých zložiek systému by mala iniciovať rozvoj spracovateľského priemyslu, živočíšnej výroby, výroby krmív, spracovania sóje i jej pestovania, takže by mala mať pozitívny vplyv aj na rastlinnú výrobu. Nehovoriac o znižovaní salda zahraničného obchodu s agrokomoditami.

U: Nepovažujem napríklad za reálne vyhlásenia istého obchodného reťazca, že do roku 2025 pozastaví predaj vajec z klietkového chovu. Skôr by som dal ruku do ohňa v prípade iniciatívy, že sa nám podarí predávať v obchodných reťazcoch len mlieko, vajcia a mäso bez GMO 2 - 3 roky po spustení nášho projektu. Už dnes sú producenti konzumných vajec či mlieka a mliečnych výrobkov, ktorí pracujú v tomto systéme. V sektore konzumných vajec je vzhľadom na vysokú mieru koncentrácie výroby pomerne jednoduchý prechod na produkciu bez GMO.

Slovenský spotrebiteľ sa rozhoduje pri kúpe potravín podľa ich ceny. Pri verejných obstarávaniach v hromadnom stravovaní sa stále (hoci už len neoficiálne) pozerá najmä na cenu suroviny? Neohrozí to úspech vášho projektu?

U: My sme od začiatku tvorby konceptu produkcie bez GMO našli pochopenie vo vedení nášho rezortu pre produkciu a nákup slovenských potravín vyprodukovaných v tomto systéme. Skôr sa obávame toho, aby obchodné reťazce nezneužili spomínané značky tak, že z potravín vyprodukovaných bez GMO urobia luxusný tovar (podobne ako pri bio či eko tovaroch) a „nasadia“ im také marže a tak aj ceny na pulte, ktoré „zabijú“ celú našu spoločnú snahu. Obavy z tohto kroku majú väčšiu váhu ako z toho, že sa nejaká časť sóje, resp. krmív vyvezie zo Slovenska v nespracovanom stave do zahraničia. Rokovania s obchodnými reťazcami o tomto probléme sú však doménou rezortného ministerstva (my sme v tomto procese len ako poradný orgán), ktoré má v tomto smere rovnaké obavy ako my.

Mohli by sme sa ešte zastaviť pri seminároch pre chovateľov HZ?

U: V čase vyjdenia tohto rozhovoru už budeme mať za sebou prvý zo série seminárov pre dodávateľov slovenských mliekarní. Koncom mája budeme prednášať o tejto problematike aj na podujatí organizovanom Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka.

Aký bude program týchto podujatí?

U: Z našej strany budú podané informácie o fungovaní systému, jeho jednotlivých zložkách a krokoch pre naplnenie certifikačných kritérií. Organizátori - mliekari budú pozývať svojich dodávateľov (chovateľov dojníc) a v ich chovoch pôsobiacich výživárov. Systém produkcie má už dnes svojich partnerov a ponúkame túto možnosť aj pre obchodné a výživárske firmy, pôsobiace na slovenskom trhu.

Čo by ste chceli dodať na záver?

Čistá línia bez použitia GMO je jeden z mála projektov, ktoré myslia na celý produkčný reťazec - funguje totiž systémom z poľa na vidličku. Mali by sme sa zjednotiť a urobiť všetko pre to, aby sme ho uviedli do života. Nielen pre „blaho“ konzumenta, ale aj produkčných zložiek systému. Všetci patríme medzi konzumentov potravín a určite ho budeme vnímať intenzívnejšie, keď uvidíme na pultoch obchodov výrobky s daným logom, k výrobe ktorých sme prispeli aj my. Posilní to v nás pocit hrdosti na našu prácu. Momentálne pracujeme na znení Memoranda na túto tému, kde by sme mali podpisom na úrovni ministerstva a nášho zväzu potvrdiť záujem o realizovaní tohto projektu.

Nakoniec si myslíme, že úspech tohto projektu ukáže, že sme schopní v rámci podpory dopestovať nielen vysoko prebytkové polotovary (pšenica, kukurica, repka, jačmeň a pod.), ale dokážeme vyprodukovanú sóju zhodnotiť a zhmotniť do finálnej potraviny s vysokou pridanou hodnotou.

Za rozhovor poďakoval 

Marián Dukes 

Slovenský CHOV

Prílohy: nižšie si môžete stiahnuť žiadosti pre farmárov a dokumenty s informáciami o projekte.

Prečítané 580 krát
streda, 27 jún 2018 12:10 Napísal(a)  In Slovensko a GMO 1 komentár
Martin Chudý

Mojou životnou misiou je pomáhať ľuďom ako ste Vy získať správne vedomosti a vytvoriť si správne návyky a presvedčenia, prostredníctvom ktorých dosiahnete trvalé zdravie a dosiahnete svoje osobné a pracovné ciele. Som zakladateľom FB komunít „Prevezmite kontrolu nad svojim ZDRAVÍM“ a „Vytvorte si svoju vlastnú budúcnosť“, na ktorých napĺňam svoju životnú misiu...

Webstránka: www.martinchudy.sk E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Komentujte

Pridať komentár

0

Komentáre (1)