Štúdia o GMO, ktorá zmenila svet

Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

O niekoľko dní uplynie rok od publikácie vedeckej štúdie tímu francúzskeho molekulárneho biológa Gilles-Eric Séraliniho [1], ktorá seriózne spochybnila deklarovanú zdravotnú neškodnosť potravín vyrobených na báze geneticky modifikovaných plodín (GMP). Hoci oficiálna odborná diskusia bola ukončená ešte koncom minulého roku odmietavými stanoviskami zo strany EFSA (European Food Safety Authority) a viacerých národných úradov zodpovedných za bezpečnosť potravín, stále sa ešte objavujú nové skutočnosti týkajúce sa pozadia mimoriadne brutálnej reakcie zo strany biotechnologických spoločností a ich lobistických organizácií a zároveň dochádza i k novému vývoju, ktorý je logickým dôsledkom štúdie, ktorú sa jej kritikom, napriek enormnému úsiliu, nepodarilo „pochovať.

 V nasledujúcich riadkoch si stručne pripomenieme čoho sa štúdia týkala a v čom bola jej originalita, uvedieme nové informácie ohľadom jej kritiky a spomenieme, čo sa od konca decembra 2012 v súvislosti s ňou udialo.

Predmetom vedeckej štúdie uskutočnenej medzinárodným tímom pod vedením prof. Gilles-Éric Séraliniho bolo skúmanie zdravotného stavu laboratórnych potkanov, vystavených rôznym stravovacím režimom, počas 2 rokov, t.j. počas celej prirodzenej dĺžky ich života. Kritici dnešného systému hodnotenia GMO vytrvalo poukazujú na nedostatočnosť štúdií, na ktorých je založené hodnotenie GMP, pretože nikdy nepresahujú 90 dní, t.j. asi osminu prirodzenej dĺžky života, zatiaľ čo ľudia majú predmetné potraviny konzumovať celý život. Originálnosťou štúdie je teda predovšetkým jej dĺžka, pretože ani jedna dlhodobá štúdia podobného zamerania (celkovo ich bolo narátaných 24) sa netýkala celej prirodzenej dĺžky života skúmaných zvierat.

200 laboratórnych potkanov bolo rozdelených do 10 skupín po 20 (desať samcov a 10 samíc), pričom jedna z nich bola tzv. referenčná skupina, nakoľko zvieratá, ktoré ju tvorili, nemávali v strave ani GMO a ani herbicíd Roundup. Ostatných deväť skupín dostávalo v rôznej miere GM kukuricu NK 603 (11, 22 a 33%) a/alebo Roundup. Skúmal sa totiž dopad potravy obsahujúcej GMP bez Roundupu, GMP ošetrovanej týmto herbicídom a vody obsahujúcej 3 rôzne koncentrácie Roundupu. Zvieratám bola raz za mesiac odoberaná krv a moč na podrobnú analýzu a telá všetkých uhynutých alebo utratených potkanov boli podrobené pitve.

Výsledky preukázali výrazne horší zdravotný stav potkanov v skupinách, ktoré dostávali NK 603 a/alebo Roundup v porovnaní s potkanmi v referenčnej skupine (podstatne väčší a skorší výskyt nádorov na mliečnych žľazách samíc a závažné patologické zmeny na pečeni a obličkách samcov). 

2013-09-27 1655

 

Fig. 3. Anatomopathological observations in rats fed GMO treated or not by Roundup, and effects of Roundup alone. Macroscopic and microscopic photographs show male livers (A–E) and left kidneys (F–I0 ), female mammary glands (J–P) and pituitaries (Q–T), according to Table 2. The number of each animal and its treatment is specified. Macroscopic pale spots (D) and microscopic necrotic foci in liver (C clear-cell focus, E basophilic focus with atypia), and marked or severe chronic progressive nephropathies, are illustrated. In females, mammary tumors (J,J0,N adenocarcinoma and K,K0,L,L0,O,P fibroadenomas) and pituitary adenomas (R–T) are shown and compared to controls (C after the rat number).

Pre obhajcov i pre odporcov GMO je veľmi závažnou skutočnosťou najmä to, že výsledky štúdie boli publikované v renomovanom vedeckom časopise (Food & Chemical Toxicology), kde sú všetky články, pred ich publikáciou, posudzované recenzentmi. Doteraz výrobcovia GMO i úrady zodpovedné za potravinovú bezpečnosť odmietali všetky kritické vedecké práce, ak neboli v takýchto časopisoch publikované (je známe, že veľké firmy vedia ovplyvňovať, čo takéto časopisy publikujú a vo väčšine prípadov dokážu zabrániť publikovaniu príspevkov, ktoré by mohli komplikovať ich podnikateľské zámery [2]).

Ako sa dalo očakávať, na štúdiu a jej autorov sa zo všetkých strán zosypala spŕška nevyberanej kritiky. Z odborného hľadiska sa jej vyčítala voľba rasy laboratórnych potkanov (kmeň Sprague-Dawley je údajne náchylný na nádory), malý počet jedincov na skupinu s rovnakým stravovacím režimom, disproporcia medzi veľkosťou dávky a konštatovanými patológiami, nerovnaký dopad na samcov a samice a úplne formálne absencia väzby medzi príčinou a dôsledkami (zistenými patológiami a hypotézami ohľadom ich genézy), ako i neadekvátna štatistická metóda spracovania dát.

O uvedených výhradách sa síce dá diskutovať, ale existujú na ne vierohodné odpovede. V prvom rade, celý protokol experimentu bol nielen identický ako v prípade štúdií predložených Monsantom na schválenie NK 603 i Roundupu (kmeň laboratórnych potkanov, počet jedincov v skupine), ale v mnohých ohľadoch i náročnejší (množstvo odberov krvi a moču, množstvo sledovaných analytických ukazovateľov a najmä dĺžka experimentu 2 roky namiesto troch mesiacov). Požiadavku proporcionality dávky a toxicity ako i rovnakého dopadu na obidve pohlavia už dnešná toxikológia nepovažuje za relevantnú a výčitka absencie väzby medzi príčinou a dôsledkami ostáva nejasná, keďže patológie postihli skôr a vo výrazne väčšej miere jedincov, ktorí dostávali v rôznej miere NK 603 a/alebo Roundup ako potkany v referenčnej skupine. Použitá štatistická metóda vôbec nie je neštandardná, a autorom ju odobril jediný štatistik, ktorý je členom francúzskej akadémie vied. Prof. Séralini a jeho tím vyčerpávajúco odpovedali na všetky výhrady nielen na početných verejných vystúpeniach (okrem iného i na pôde francúzskeho a európskeho parlamentu), ale i na stránkach časopisu Food & Chemical Toxicology, ktorý uverejnil i predmetný vedecký článok [3].

Dnes sa vie, že celá odmietavá reakcia bola koordinovaná a manipulovaná. Väčšina novinárov bola aj cez agentúru Reuters nasmerovaná na Science Media Center v Londýne, inštitúciu financovanú biotechnologickým priemyslom, kde dostávali jednostranné informácie. Ostáva ale skutočnosťou, že z pomedzi odborníkov štúdiu v drvivej väčšine kritizovali známi lobisti GMO. Okrem iného, i odmietavé stanoviská jednotlivých úradov zodpovedných za bezpečnosť potravín sa podobali ako vajce vajcu, a preto o nejakej autonómii pri ich vypracovávaní nemôže byť ani reči. Štúdiu odmietlo i 6 francúzskych vedeckých akadémií, ale neskôr sa ukázalo, že to nebolo rozhodnutie ani pléna, ani správnej rady, ale iba ich predsedov. Séralini bol v médiách označený za šaša, za člena nebezpečnej sekty a Monsanto sa všemožne snažilo o dosiahnutie toho, aby sa časopis Food & Chemical Toxicology od štúdie dištancoval (v minulosti sa mu to v podobnom prípade podarilo).

Ako hovorí sám profesor, „v iných dobách by ma určite za živa upálili na hranici [4]. Niektorí kritici, ako napr. bývalý francúzsky minister Claude Allègre a redaktor časopisu Marianne Jean-Claude Jaillette označili štúdiu za sfalšovanú, čím si vyslúžili súdnu žalobu. Iní zas požadovali, aby prof. Séralini poskytol brutto dáta zo štúdie. Zaujímavým prípadom je redaktor Stéphane Foucart z denníka Le Monde, kde je zodpovedný za ekologickú rubriku Planète, ktorý je vo všeobecnosti veľmi tvrdým kritikom praktík priemyslu pri presadzovaní záujmov škodlivých pre životné prostredie a ľudské zdravie. Celkove štúdiu odmietol a odkázal ju do „múzea militantov anti-GMO“ [5]. Myslím ale, že jeho argumenty neobstoja [6] a aj som mu to napísal (bez odpovede).

Dalo sa očakávať a lobisti GMO s tým naisto počítali, že po tvrdej kritike a odmietnutí štúdie zo strany EFSA a ďalších úradov zodpovedných za bezpečnosť potravín [7], sa o nej prestane hovoriť a žiadne praktické konsekvencie sa z nej nebudú vyvodzovať. Stal sa ale pravý opak.

1. Ešte v decembri 2012 Európska komisia informovala, že pripravuje realizáciu dvojročnej štúdie zameranej na posúdenie bezpečnosti kukurice NK 603.

2. Približne v tom istom čase sa EFSA verejne zaviazala k vyššej transparentnosti a nezávislosti pri hodnotení GMO a pesticídov.

3. Na požiadavku zverejniť brutto dáta zo štúdie reagoval prof. Séralini podmienkou, aby EFSA tak isto zverejnila dáta na základe ktorých bolo vydané kladné stanovisko k predaju a pestovaniu NK 603 a herbicídu Roundup. V januára 2013 EFSA zverejnila dáta týkajúce sa kukurice NK 603 (za čo sa jej Monsanto vyhráža súdnou žalobou), ale nie Roundupu (tieto pravdepodobne ani neexistujú, pretože predmetom hodnotenia je iba jeho aktívna zložka glyfosat). Nadväzne (teda ešte v januári) prof. Séralini informoval, že odovzdal svoje brutto dáta súdnemu exekútorovi v Bruseli s tým, že majú byť zverejnené akonáhle EFSA poskytne dáta, ktoré viedli k povoleniu herbicídu Roundup.

4. 25. februára Európska komisia informovala, že pre povolenie dovozu a predaja všetkých GMP sa budú požadovať testy na laboratórnych zvieratách dlhé 90 dní. Je to síce stále málo v porovnaní s požadovanými dvomi rokmi, ale podstatne viac ako 17 dní!, ktoré sa vyžadovali doteraz (hoci je pravda, že výrobcovia v mnohých prípadoch i v minulosti iniciatívne predkladali výsledky trojmesačných štúdií).

5. Monsantu sa nepodarilo dosiahnuť, aby časopis Food and Chemical Toxicology, stiahol publikovaný článok prof. Séraliniho a jeho tímu.

6. Štúdia prof. Séraliniho sa stala najčastejšie konzultovaným vedeckým článkom na webe.

7. V júni bola publikovaná štúdia austrálskeho vedeckého tímu [8], ktorá skúmala dopad dlhodobej konzumácie krmovín na báze GMP na zdravotný stav ošípaných. Štúdia potvrdila výsledky dosiahnuté francúzskym tímom.

8. V júli 2013 francúzska vláda informovala, že nezávisle na Európskej komisii dá tak isto vypracovať dvojročnú štúdiu zameranú na dopad konzumácie krmiva obsahujúceho GMO na laboratórne potkany.

 

Záver

Na základe uvedeného je namieste si položiť otázku, ako je možné, že po radikálnom odmietnutí Séraliniho štúdie zo strany predstaviteľov „oficiálnej“ vedy, sa udalosti vyvíjali ako keby EFSA a ďalší štúdiu a jej výsledky ocenili a schválili. EFSA predsa vo svojom stanovisku jasne označila realizáciu dvojročných štúdií za zbytočnú. Odpoveď pravdepodobne treba hľadať u organizácií a osôb zodpovedných za „riadenie rizika“, ktorými sú úradníci Európskej komisie a politici, pretože ich osobná zodpovednosť je tentoraz skutočne zaangažovaná nakoľko v podobe predmetnej štúdie dostali jasnú výstrahu, o ktorej vďaka mimoriadnej publicite všetci vedia. EFSA a iné podobné úrady totiž za riadenie rizika nenesú žiadnu zodpovednosť, iba vydávajú pre kompetentných v podstate nezáväzné stanoviská. Doteraz sa celý systém podobal začarovanému kruhu, pretože tí, ktorí by mali veciam rozumieť, t.j. napr. odborníci v EFSA, neniesli zodpovednosť a na druhej strane tí, ktorí túto zodpovednosť mali, neboli odborníci a schovávali sa za stanoviskami EFSA a ďalších úradov [9]. V prípade predmetného vedeckého sporu ale takáto taktika už nepostačuje, pretože šokujúce výsledky Séraliniho štúdie neboli presvedčivo vyvrátené, vedecká komunita je rozdelená, iné dvojročné štúdie neexistujú a kompetentným objektívne nič nebráni, aby výsledky Séraliniho štúdie dali preveriť realizáciou ďalších dlhodobých štúdií.

Najväčšou zásluhou prof. Séraliniho a jeho kolegov je to, že sa v plnej miere a na verejnosti ukázalo šlendriánstvo a až kriminálna nedostatočnosť dnešného systému hodnotenia kontroverzných produktov, akými sú nielen geneticky modifikované plodiny, ale i pesticídy a chemické potravinárske prísady. Ukázalo sa, že dvojročné štúdie, pokrývajúce celý prirodzený život laboratórnych potkanom, môžu priniesť poznatky týkajúce sa dopadov na ľudské zdravie, ktoré trojmesačné štúdie nemôžu poskytnúť (ide najmä o existenciu chronických rizík). Jedovatá reakcia na štúdiu zo strany lobistov uvedenú nedostatočnosť nepriamo potvrdila, pretože Séralinimu boli vyčítané veci, ku ktorým bežne dochádza v prípade štúdií vypracovaných priemyslom a ktoré slúžia ako podklad na úradné schvaľovanie produktov (pričom tieto štúdie nikdy nebývajú publikované vo vedeckých časopisoch).

Čiže to, čo sa toleruje u výskumu, kde je v hre ľudské zdravie, sa nedá tolerovať u výskumnej práce, ktorá a priori neslúži na úradné posudzovanie produktov.... Použitie dvojakého metra je príliš okaté. Jeden z hlavných kritikov Séraliniho vo Francúzsku, toxikológ Gérard Pascal, významný funkcionár INRA [10] a člen ILSI [11], otvorene priznal, po tom ako ho novinári pritlačili k múru, že realizácia štúdií slúžiacich na posúdenie GMP z pohľadu bezpečnosti potravín prebieha plne v réžii samotných výrobcov! Dokonca navrhol, aby v budúcnosti firmy typu Monsanto poskytli peniaze štátnym alebo európskym orgánom, ktoré by potom nezávisle zadávali vykonanie expertíz na posúdenie ich výrobkov. Teda to, čo už roky žiada Séralini a jeho kolegovia, ale márne, z dôvodu údajného „obchodného tajomstva“, ktorým výrobcovia argumentujú [12].

Tí, ktorí poznajú doterajšiu históriu presadzovania geneticky modifikovaných plodín a nesmiernu moc a bezškrupulóznosť firiem ako je Monsanto, sa nemôžu ubrániť obdivu k spôsobu, akým sa prof. Séralini dokázal vysporiadať s nesmierne chúlostivou úlohou nielen štúdiu vypracovať, ale ju i mediálne a v konečnom dôsledku i politicky „predať“. Nielenže dosiahol svoj cieľ, ale okrem očierňovania a nactiutŕhania sa dokázal vyhnúť alebo skôr dokázal predísť akejkoľvek citeľnej respresii, napr. strate zamestnania, čo bolo osudom jeho predchodcov Arpáda Pusztaia, Ignacia Chapelu a Manoely Malatesty. Nielenže jeho organizácia CRIIGEN mu vie zabezpečiť prvotriednu právnu ochranu, ale má systematicky vybudovanú sieť asi 300 spriaznených vedeckých pracovníkov na celom svete (najmä prostredníctvom siete ENSSER [13]), ktorí ho podporujú, nielen preto, že sú stotožnení s jeho prácou, ale i preto, že perzekúciu Séraliniho vnímajú ako ohrozenie nezávislého výskumu a v konečnom dôsledku i seba samého. Séralini dokonale pozná svojich protivníkov a dokázal sa vyhnúť chybám, ktoré urobili jeho predchodcovia. Nakoniec všetko dopadlo podľa ľudovej múdrosti „psi štekajú, ale karavána ide ďalej“, hoci v tomto prípade môžu byť „psi“ mimoriadne nebezpeční. Svedčí o tom i titul jedného článku v Le Monde uverejnenom 24. septembra 2012: „Séralini prend un gros risque, la France aussi“ (Séralini podstupuje veľké riziko, Francúzsko tiež)!

Literatúra:

Alberganti Michel, „OGM: Gilles-Éric Séralini prend un gros risque, la France aussi“, Le Monde, 24.09.2012

Foucart Stéphane, „La Fabrique du mensonge“, Editions Denöel, Paris 2013

Carman1 Judy A., Howard R. Vlieger, Larry J. Ver Steeg4, Verlyn E. Sneller, Garth W. Robinson, Catherine A. Clinch-Jones1, Julie I.Haynes6, John W. Edwards“A long-term toxicology study on pigs fed a combined genetically modified  (GM) soy and (GM) maize diet”, Journal of Organic Systems, 8(1), 2013

Robinson Claire and Latham Jonathan, PhD,The Goodman affair: Monsanto targets the heart of science”, Independent Science News, 20 May 2013

Lepage Corrine, « La vérité sur les OGM, c'est notre devoir », Editions Charles Léopold Mayer, 2012

Műller Jean-Pierre, « 17 jours, trois mois ou deux ans : combien de temps tester les OGM ? », Le Monde, 27.02.2013

Séralini Gilles-Eric, Mesnage Robin, Defarge Nicolas, Gress Steeve, Hennequin Didier, Clair Emilie, Malatesta Manuela, Spiroux de Vendômois Joël, „Long term toxicity of a Roundup herbicide and a Roundup-tolerant genetically modified maize“, Food and Chemical Toxicology, 19 Septemeber, 2012

Séralini Gilles-Eric, Mesnage Robin, Defarge Nicolas, Gress Steeve, Hennequin Didier, Clair Emilie, Malatesta Manuela, Spiroux de Vendômois Joël, „Answers to critics: Why there is a long term toxicity due to a Roundup tolerant genetically modified maize and to a Roundup herbicide“, Food and Chemical Toxicology, 9 November 2012

Séralini Gilles-Eric, „Tous cobayes“, Flammarion, 2013

Testart Jacques, “A qui profitent les OGM?”, CNRS Éditions, Paris 2013

 
[1] Gilles-Eric Séralini, Robin Mesnage, Nicolas Defarge, Steeve Gress, Didier Hennequin, Emilie Clair, Manuela Malatesta, Joël Spiroux de Vendômois, „Long term toxicity of a Roundup herbicide and a Roundup-tolerant genetically modified maize“, Food and Chemical Toxicology, 19 Septemeber, 2012

[2] Aby v budúcnosti nedošlo k nepríjemnostiam vo forme takejto publikácie, Monsanto už “zariadilo”, aby sa jeho bývalý zamestnanec a výskumný pracovník Richard E. Goodman stal v časopise Food and Chemical Toxicology osobou zodpovednou za články o GMO. Viď. Claire Robinson and Jonathan Latham, PhD,The Goodman affair: Monsanto targets the heart of science”, Independent Science News, 20 May 2013

[3] Gilles-Eric Séralini, Robin Mesnage, Nicolas Defarge, Steeve Gress, Didier Hennequin, Emilie Clair, Manuela Malatesta, Joël Spiroux de Vendômois, „Answers to critics: Why there is a long term toxicity due to a Roundup tolerant genetically modified maize and to a Roundup herbicide“, Food and Chemical Toxicology, 9 November 2012

[4] Gilles-Eric Séralini,, „Tous cobayes“, Flammarion 2013

[5] Stéphane Foucart, „La Fabrique du mensonge“, Editions Denöel, Paris 2013, str. 265

[6] Odvolával sa napríklad na čínsku štúdiu, podobnú Séraliniho a uvedenú v tom istom čísle Food & Chemical Toxicology, kde sa nezistil žiaden negatívny dopad stravovacieho režimu s obsahom GMO. Zabudol ale povedať, že išlo o trojmesačnú a nie dvojročnú štúdiu... Je zaujímavé, že použitý kmeň laboratórnych potkanov bol i v tomto prípade Sprague-Dawley.

[7] Lobisti a úrady typu EFSA sa veľmi radi stavajú do pozície „vedeckej komunity“

[8] Judy A. Carman, et al“A long-term toxicology study on pigs fed a combined genetically modified  (GM) soy and (GM) maize diet”, Journal of Organic Systems, 8(1), 2013

[9] Corrine Lepage, « La vérité sur les OGM, c'est notre devoir », Editions Charles Léopold Mayer, 2012

[10] INRA – Institut National de Recherche Agronomique (francúzsky štátny inštitút pre poľnohospodársky výskum) www.inra.fr/en 

[11] ILSI – International Life Science Institute (mocné nátlakové lobistické združenie veľkých agrochemických, biotechnologických a potravinárskych firiem) www.ilsi.org

[12] Michel Alberganti, „OGM, le sacrifice des rats“, október 2012

[13] The European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility, www.ensser.org

 

Prečítané 51394 krát
piatok, 27 september 2013 14:25 Napísal(a)  In Štúdie o GMO 7 komentáre
RNDr. Igor Šarmír, PhD.

Bohužiaľ, Igor Šarmír zomrel v roku 2016. Posledné roky svojho života pomáhal našej iniciatíve, za čo mu od nás patrí obrovská vďaka. 

Igor Šarmír bol absolvent Prírodovedeckej fakulty UK, ašpirantúru si urobil vo Francúzsku, doktorandskú prácu obhájil na Univerzite Paríž VII. V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracoval vyše 20 rokov a bol riaditeľom Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Okrem toho, od roku 2010 bol členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). Problematikou GMO sa zaoberal viac ako 5 rokov a na túto tému napísal množstvo odborných článkov, ktoré boli uverejňované najmä na internetovej stránke SPPK (www.sppk.sk). Vystúpil aj na viacerých seminároch a konferenciách, na ktorých sa zúčastnili obhajcovia i odporcovia GMO a bol členom študijnej skupiny EHSV, ktorá pripravovala stanovisko tejto európskej inštitúcie na tému GMO.

 

Webstránka: www.sppk.sk E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Komentujte

Pridať komentár

0

Komentáre (7)