Geneticky modifikované potraviny pochádzajú z plodín, ktorým bola zmenená DNA pomocou génov z geneticky modifikovaných organizmov. Tieto gény pochádzajú z druhov ako baktérie a vírusy, ktoré nikdy predtým neboli súčasťou ľudskej potravy. Vkladanie génov a ich následné klonovanie však môže spustiť hromadné vedľajšie účinky, pretože vznikajú génové sekvencie, ktoré neexistujú nikde v prírode.
Keď imunitný systém vidí takéto nové sekvencie, útočí na ne ako na cudzieho votrelca a snaží sa ich zbaviť. Čiže geneticky modifikovaná potravina je pre telo toxín, čo spúšťa zápalové procesy a chronické zápaly sú základnou príčinou mnohých chronických ochorení.
Jedno z kľúčových miest, kde zápal nastáva, je črevný trakt. Zápal čreva je prekurzor všetkých chronických problémov, od srdcových ochorení, dysfunkcie štítnej žľazy, artritídy až po autoimúnne ochorenia. Odkedy sa zaviedla GM sója a kukurica do stravy Američanov v roku 1996, mnohé ochorenia súvisiace s tráviacim traktom rapídne vzrástli.
Tiež výrazne vzrástol výskyt alergií, a toto prepojenie medzi GM potravinami a alergiami nedokázala vyvrátiť doteraz žiadna štúdia.
GM sója a alergické reakcie (1):
- Krátko po zavedení GM sóje v Británii, alergie na sóju vzrástli o 50%
- Kožné testy ukázali, že niektorí ľudia sú alergickí na GM sóju, ale nie na prírodnú sóju
- Varená GM sója môže obsahovať 7-krát vyššiu hodnotu sójového alergénu
- GM sója tiež obsahuje nový alergén, ktorý sa nenachádza v prirodzenej sóji
Alergické reakcie tiež hlásia farmári z Indie, Filipín, Brazílie či Argentíny, ktorí pestujú GM plodiny. Navyše, geneticky modifikované potraviny môžu vytvoriť alergiu na prirodzené potraviny.
- GM sója drasticky redukovala tráviace enzýmy u myší, čo znamená, že ak dokážu GM potraviny narušiť trávenie, môžu spôsobiť citlivosť alebo alergiu na množstvo potravín.
- Myši kŕmené Bt-toxínom začali mať imunitné reakcie na jedlá, ktoré im predtým nerobili problém.
- Myši kŕmené experimentálnym GM hrachom tiež začali reagovať na množstvo iných potravín.
Nebezpečenstvo GM potravín uznáva aj American Academy of Environmental Medicine (AAEM) (2), ktorá uviedla, že niekoľko zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou GM potravín. Medzi nimi napríklad neplodnosť, imunitné problémy, zrýchlené starnutie či zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte. Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa GM potravinám.
Ako môžu GM potraviny spôsobovať alergie?
Veľké riziko GMO sú nové proteíny (3), ktoré vznikajú v GM plodinách a majú za cieľ buď odstrašiť škodcov, alebo zvýšiť množstvo živín v GM plodine. Tieto proteíny môžu byť alergénne a v skutočnosti väčšina známych alergénov sú práve molekuly proteínov. Jediný spôsob, ako potvrdiť, že transgénny proteín je, alebo nie je alergén, je otestovať ho na veľkom počte ľudí. Ale takéto testy na ľuďoch nie sú prakticky ani eticky možné. Preto sa vedci snažia urýchliť testovanie a predpovedať či transgénny proteín spôsobí u človeka alergickú reakciu.
Tieto testy vznikli rozsiahlo po zavedení prvých GM plodín. Začiatkom 90-tych rokov vedci testovali transgénne proteíny v sérach, ktoré získali od ľudí s alergiami na danú plodinu. Ak proteín reagoval s protilátkami IgE, ktoré hrajú úlohu skoro vo všetkých alergiách, bol označený ako alergénny.
V roku 1993 vedci použili tento prístup pri určovaní alergenicity u GM sóji od spoločnosti Pioneer (DuPont), ktorá obsahovala gén z brazílskych orechov. Táto GM sója mala byť použitá ako vylepšená verzia krmiva pre hydinu, keďže tieto orechy obsahujú vysoké hladiny aminokyseliny metionín a cysteín, ktoré by urýchlili rast hydiny.
Ak by bola táto GM sója komercionalizovaná, mohlo by to farmárov pracujúcich s hydinou vystaviť veľkému riziku, pretože brazílske orechy môžu byť fatálne pre ľudí s alergiou na ne. Keďže bol transgénny proteín testovaný pozitívne (4), táto GM sója bola stiahnutá a zničená počas vývoja.
Steve Taylor, spoluriaditeľ Food Allergy Research and Resource Program na Univerzite v Nebraske, objavil problémy s brazílskymi orechmi ešte v dobe, kedy pracoval pre spoločnosť Pioneer. Tvrdí, že vedci využili tento incident a dnes znižujú riziko podobných problémov tým, že sa vyhnú génom zo známych alergénov (5, 6), z ktorých až 90% je pripisovaných 8 potravinám, a to pšenici, sóji, mäkkýšom, arašidom, orechom, kravskému mlieku, vajciam a rybám.
Podľa Taylora, testovanie séra od ľudí s alergiami by bolo stále optimálne pre kontrolu známych alergénov (7). Avšak keďže už nikto nepoužíva gény z týchto zdrojov, takéto testy sú už zriedkavé. Namiesto toho sa teraz spoločnosti prevažne spoliehajú na porovnávanie transgénnych proteínov so štruktúrami a charakteristikami známych alergénov.
V jednej takej metóde, známej ako sekvenčná homológia, vedci porovnávajú sekvenciu aminokyselín transgénneho proteínu so sekvenciou známych alergénov v databáze. Ak proteín zdieľa predurčenú úroveň podobnosti s jedným alebo viac alergénmi, potom je určený pre ďalšiu štúdiu. Kvôli takémuto testovaniu vzniklo niekoľko databáz alergénov a tá, ktorá bola vyvinutá Food Allergy Research and Resource Program, obsahuje skoro 1 200 alergénov a stále rastie.
Avšak, podľa výskumného analytika Williama Freeseho (8), namiesto testovania, či je sekvencia aminokyselín vytvorená vloženým génom správna, „štandardnou praxou je zoradiť len asi 5 až 25 aminokyselín, a to dokonca ak má proteín celkovo viac než 600 aminokyselín. Ak sa krátke vzorky zhodujú, čo sa očakáva, vedci predpokladajú, že zvyšok je tiež v poriadku. Ak sa však mýlia, prerobený proteín by mohol byť nebezpečný.“
Ďalšia metóda využíva skutočnosť, že väčšina alergénov sú veľké a odolné žalúdočnej kyseline. Pepsínový test stráviteľnosti vystavuje proteíny k simulovaným žalúdočným šťavám počas rôznych dôb trvania. Väčšina alergénov prežije do jednej hodiny, zatiaľ čo nealergény sa degradujú v rámci 15 až 30 sekúnd.
Dôležitá a nevyriešená otázka je či súčasné testovacie metódy sú adekvátne pre druhé a vylepšené generácie plodín. Podľa Taylora, všetky momentálne používané škodcom a herbicídom odolné črty sú objavené v rastlinách v minútových hladinách, čo je oveľa menej než tie, ktoré by pravdepodobne spôsobili alergickú reakciu. Lenže v niektorej druhej generácii odrôd, sú GM črty zámerne vyjadrené vo vyšších hladinách, aby zmenili povahu potraviny.
Ako sa zdá, Taylor nemá úplne pravdu a súčasné testovacie metódy sú neadekvátne (9, 10, 11, 12, 13), keďže prepojenie GM potravín s alergiami dokumentuje početné množstvo štúdií (14, 15, 16, 17, 18, 19) Navyše, niektoré alergie sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch, čo len ďalej znižuje kvalitu súčasných testovacích metód (20, 21).
Steve Taylor sa mýlil tiež v tom, že sa výrobcovia poučili na prípade GM sóje obsahujúcej gén z brazílskych orechov. O päť rokov neskôr priniesla spoločnosť Aventis na trh GM kukuricu StarLink, a to napriek upozorňujúcim znakom, že to môže spôsobiť alergie u ľudí. Táto kukurica síce bola určená len ako krmivo pre zvieratá, ale rozsiahlo kontaminovala stovky produktov predávaných v supermarketoch (22), čo spoločnosť Aventis stálo stámilióny dolárov (23). Navyše, toto nebol jediný prípad (24), kedy sa snažili biotechnologické spoločnosti zámerne kontaminovať potraviny (25).