GMO A PESTICÍDY

Ak chcete presne pochopiť, prečo sú GM potraviny tak nebezpečné, musíte poznať ich podstatu. Existujú 2 typy GM plodín:

• Herbicídom odolné plodiny: päť hlavných GM plodín – sója, kukurica, repka, bavlna a cukrová repa – majú vložený gén, ktorý im umožňuje prežiť inak smrteľné dávky herbicídov. Farmári preto používajú oveľa viac herbicídov na tieto plodiny, a tie majú vyššie rezíduá herbicídov. Okolo 68% GM plodín je odolných voči herbicídom. 
• Plodiny produkujúce pesticídy: rastliny tvoria vlastné pesticídy, takže keď do nich zahryzne nejaký škodca, jeho žalúdok exploduje a on zahynie. Pri tomto type GM plodín sa gén z pôdnej baktérie Bt (Bacillus thuringiensis) vloží do DNA rastliny (kukurica, bavlna). To spôsobí, že každá bunka rastliny vylučuje smrteľný Bt-toxín. Okolo 19% GM plodín produkuje vlastné pesticídy. Zvyšných 13% GM plodín produkuje pesticídy a zároveň sú odolné voči herbicídom.      

Jed, ktorý ničí všetko čo mu stojí v ceste 

Prvý problém nastáva pri používaní herbicídov. Svetovým lídrom nielen vo výrobe herbicídov je firma Monsanto, ktorej herbicíd Roundup Ready, je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd. Monsanto má patentové viaceré verzie ako Roundup Ready kukurica, bavlník, sója, repka či cukrová repa. Tieto herbicídy sa striekajú na konkrétne GM plodiny, ktoré sú prispôsobené na to, aby prežili inak smrtiace dávky glyfosátu, čo je aktívna ingrediencia v Roundup. Len v roku 2007 bolo v USA použitých 88 000 ton glyfosátu. 

Avšak, práve táto ingrediencia je spájaná s množstvom katastrofálnych následkov nielen pre zdravie, ale aj pre prírodu. Farmári po celom svete prichádzajú o pôdu kvôli super burine (1), ktorá je odolná voči glyfosátu. Podzemné vody sú kontaminované nadlimitným množstvom glyfosátu a pôdy strácajú potrebné živiny (2, 3).

Nebezpečenstvo glyfosátu pre prírodu rozsiahlo opisuje Dr. Don Huber (4), ktorý sa vyše 55 rokov venuje výskumu agrikultúry. Dr. Huber prirovnáva glyfosát k DDT (dnes už zakázanej látke, ktorú mimochodom tiež vyrábala spoločnosť Monsanto), pretože obidve látky spôsobujú podobné problémy a tiež sa dokážu hromadiť a zostať v prírode po celé roky.

Výskum Dr. Hubera poukazuje na niekoľko negatívnych účinkov glyfosátu.

• Glyfosát je silný organický chelátor, čo znamená, že imobilizuje mikronutrienty, ktoré sú esenciálne pre normálnu fyziologickú funkciu nielen pôdy, ale tiež rastúcich rastlín a ich konzumentov. Mikronutrienty ako železo, mangán či zinok môžu byť redukované až o 80-90 percent v GM plodinách.
• Glyfosát ničí prospešné mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre správnu funkciu rastlín a vysoko kvalitnú výživu. Okolo 20% glyfosátu sa dostáva do okolitej pôdy, kde ničí prospešné pôdne mikroorganizmy. Keď tieto mikroorganizmy v pôde chýbajú, pôda nie je kvalitná a potraviny z nej vyprodukované nemajú v sebe dostatok živín. Od roku 1974, kedy sa zažal používať glyfosát, boli vyhubené mnohé esenciálne pôdne mikroorganizmy.
• Glyfosát podporuje šírenie patogénov a s nimi súvisiacich chorôb (5). Prirodzené biologické kontrolné organizmy, čo sú napríklad prospešné črevné baktérie, sú veľmi náchylné na glyfosát. Keď sú tieto organizmy zničené alebo oslabené, patogény ako E. coli či Salmonela môžu spôsobiť zdravotné problémy. V skutočnosti nejde ani tak o prítomnosť alebo absenciu týchto patogénov v organizme, ale skôr o prítomnosť alebo absenciu prirodzených kontrolných mechanizmov (črevná mikroflóra), ktoré sú výrazne zničené glyfosátom.

Napríklad botulizmus, ktorý bol v minulosti zriedkavý, sa teraz stáva čoraz častejšou príčinou úmrtia kráv. V minulosti táto situácia nenastala, pretože prospešné organizmy slúžili ako prirodzená kontrola, ktorá držala baktériu Clostridium botulinum pod kontrolou. Bez tejto kontroly sa môže táto baktéria šíriť v črevách zvierat a produkovať smrteľné množstvá toxínov.     

V skratke by sa dalo povedať, že plodiny ošetrené glyfosátom sú slabé, choré a podvyživené. Okrem toho, obsahujú vysoké rezíduá glyfosátu. To znamená, že zvieratá alebo ľudia, ktorí konzumujú takéto plodiny, budú taktiež slabí, chorí a podvyživení. Navyše, vysoké rezíduá glyfosátu, ktoré sa dostanú do organizmu, nezničia len črevné baktérie, čiže imunitu, ale budú ďalej chelátovať (vytvárať bariéru) živiny v organizme, čím ich urobia nedostupnými pre telo.        

Alarmujúcou správou je, že rezíduá glyfosátu v potravinách sa nedajú zmyť a stávajú sa čoraz väčšou súčasťou potravín. Napríklad EU zdvihla limit pre glyfosát v pšenici a chlebe, ktorý je v nich teraz 100-násobne väčší ako v zelenine. Limit pre množstvo glyfosátu v krmivách bol zvýšený 200-násobne. Podľa žurnálu Chemical Research in Toxicology (6), najvyššie reziduálne množstvo pre glyfosát v potravinách a krmive v EU je 20 mg/kg. Rezíduá glyfosátu v geneticky modifikovanej sóji dosiahli až 17 mg/kg, pričom malformácia žabích a kuracích embryí nastáva už pri 2,03 mg/kg, čo je 10 krát menej než MRL (7).  

Takéto vysoké reziduálne limity spôsobujú, že glyfosát sa začína hromadiť v ľudskom organizme. Podľa jednej nemeckej štúdie (8), každá jedna vzorka moču obyvateľov Berlína bola pozitívna na glyfosát. Hodnoty sa pohybovali medzi 0,5 a 2 ng/ml, čo je v Nemecku 5 až 20 násobok povoleného množstvo glyfosátu v pitnej vode, ktorý je 0,1 ng/ml. 

Glyfosát sa tiež objavil spolu s jeho ďalšími metabolitmi v krvi tehotných žien a ich ešte nenarodených detí (9). Autori tejto štúdie jednoznačne tvrdia, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal pre GMO existovať termín GRAS (generally recognized as safe), pretože nikdy neboli preukázané za bezpečné. Táto kanadská štúdia zároveň poprela tvrdenie GM priemyslu, že toxíny z GM potravín sú zničené tráviacim traktom ľudí, ktorí konzumujú napríklad mäso zvierat, ktoré sú kŕmené GM plodinami.   

Glyfosát je všeobecne extrémne nebezpečný toxín, ktorý má schopnosť spôsobiť smrteľné následky. Štúdia z roku 2009 (10), ktorá testovala formulácie herbicídu Roundup na ľudské bunky objavila, že bunky zomreli do 24 hodín, a to dokonca vo viac ako 100 000 násobnom zriedení. Autori tejto štúdie varujú pred masívnym sprejovaním Roundup do prostredia, pretože v zriedení, ktoré je dostupné na trhu, môže spôsobiť poškodenie buniek až smrť.

To, že glyfosát je pre organizmus vysoko toxický dokazuje nejedna štúdia (11). Podľa výskumov, glyfosát môže spôsobiť: 

• Endokrinné poruchy
• Poškodenie DNA
• Vývojovú toxicitu
• Reprodukčnú toxicitu (12)
• Neurotoxicitu
• Rakovinu

Jeho silnú karcinogenitu dokazuje aj jedna rozsiahla francúzska štúdia (13), ktorej autori študovali nežiaduce účinky herbicídov. Ich výskum ukazuje, že glyfosát:

• Spôsobuje dysreguláciu bunkového cyklu, čo je hlavný znak nádorových buniek a rakoviny u ľudí.
• Spomaľuje syntézu DNA v určitých častiach bunkového cyklu, čo je proces, ktorým sa bunky reprodukujú a je podstatný pre rast a vývoj všetkých živých organizmov.

Nič z tohto zjavne netrápi firmu Monsanto, ktorá naopak tvrdí, že kŕmi rastúcu populáciu, ochraňuje prírodné zdroje a podporuje biodiverzitu. Veď prečo by ich to aj malo trápiť, keď len za tretí kvartál roku 2012 ohlásili zisk 937 miliónov dolárov, čo je 35 percentný nárast oproti minulému roku. Podľa Monsanta, lepšie semená v rukách farmárov môžu pomôcť naplniť potreby rastúcej populácie, zatiaľ čo ochránia prírodné zdroje tejto planéty.    

Lenže v skutočnosti Monsantove Roundup Ready plodiny, ktoré tolerujú vysoké dávky glyfosátu, zvýšili používanie herbicídov odhadom o 239 miliónov kilogramov medzi rokmi 1996 a 2011 (14). Motýľ Monarch kladie o 81% menej vajíčok odkedy sa začal používať Roundup Ready. Takže podľa Monsanta:

Viac herbicídov + menej motýľov = lepšie semená  

Toxín, ktorý môže vo vás explodovať

Druhou výraznou črtou GM plodín je, že dokážu produkovať vlastné insekticídy. V takom prípade genetici odstránia z baktérie Bacillus thuringiensis gén, ktorý produkuje Bt toxín a vložia ho do DNA rastliny. Bt toxín je pesticíd, ktorý násilne otvorí žalúdok určitých druhov hmyzu a zabije ich. Každá jedna bunka Bt kukurice, bavlny alebo sóje produkuje Bt toxín. 

Najčastejšie sa táto metóda používa pri kukurici a bavlne, pričom Bt kukurica predstavuje až 88% a Bt bavlna až 94% celej produkcie v USA. Odkedy tieto pesticídy produkujúce plodiny vstúpili na trh v 90-tych rokoch, spôsobili v priebehu poslednej dekády doslova horor.

Keď prichádzali na trh, Monsanto tvrdil, že Bt toxín bude kompletne zničený tráviacim systémom a nebude mať žiadny účinok na jeho konzumentov. Dokonca Monsanto presvedčil aj agentúru EPA (Environmental Protection Agency), ktorá schválila použitie Bt toxínu a tvrdila, že Bt toxín zasiahne len škodcov a nie jeho konzumentov. Avšak, ako sa ukázalo, Bt kukurica nielenže vytvorila „super škodcov“, ale tiež môže spôsobiť spúšť v organizme. 

Lekári z Univerzity Sherbrooke v Quebecu zistili (15), že Cry1Ab, špecifický typ Bt toxínu, sa nachádza v krvi:

• 93 percent tehotných žien
• 80 percent pupočníkovej krvi ich detí
• 67 percent netehotných žien   

Tieto šokujúce výsledky vyvolali desivú možnosť, že konzumácia Bt kukurice môže premeniť črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v ktorej sa Bt toxín bude vyrábať sám vo vnútri tráviaceho systému.

Ak je táto hypotéza správna, potom je tiež možné, že Bt toxín môže poškodiť integritu tráviaceho traktu rovnakým spôsobom ako poškodzuje hmyz. Napriek tvrdeniam Monsanta o neschopnosti Bt toxínu viazať sa na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že sa dokáže viazať na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus.    

Biotechnologické spoločnosti tvrdia, že Bt toxín je neškodný pre ľudí a cicavce, pretože farmári používajú Bt toxín z prirodzenej pôdnej baktérie už dlhé roky ako prírodný pesticíd. Lenže medzi týmito dvoma pesticídmi je veľmi veľký rozdiel.

V prvom rade, ani prirodzený Bt toxín nie je neškodný, čo dokazujú viaceré štúdie.

• Keď boli myši kŕmené prírodným Bt toxínom (16), mali poškodené tkanivá, imunitné reakcie podobné cholerovému toxínu, a dokonca začali reagovať na iné potraviny, ktoré boli predtým pre ne neškodné.
• Farmári vystavení k Bt toxínu vykazovali tiež imunitné reakcie (17).
• Posudok pre EPA (Bt Plant-Pesticides Risk and Benefits Assessment) (18), vytvorený ich expertom uvádza, že Bt proteíny sa môžu správať ako antigenické a alergénne zdroje.    

Ďalší rozdiel je, že sprejovaný Bt toxín môže byť zmytý a je biodegradovateľný na slnku. Bt toxín v GM plodinách je však produkovaný interne a nemôže byť odstránený. Navyše, takáto verzia Bt toxínu je oveľa toxickejšia a je 3 000 až 5 000 krát koncentrovanejšia než sprej.     

Existuje množstvo dôkazov, ktoré ukazujú, že Bt toxín produkovaný v GM kukurici a bavlne je toxický pre ľudí a cicavce a spúšťa reakcie imunitného systému. Viaceré dôkazy potvrdzujú prepojenie Bt plodín s alergiami, neplodnosťou, ochoreniami či smrťou.

• Tisícky oviec, byvolov a kôz v Indii zahynulo po spasení Bt bavlny (19). Zvyšné trpeli ochromeným zdravím a reprodukčnými problémami.
• Farmári v Európe a Ázii tvrdia, že kravy, byvoly, sliepky a kone zahynuli z konzumácie Bt kukurice.
• Dva tucty farmárov z USA hlásia, že Bt kukurica spôsobila rozšírenú neplodnosť u prasiat a kráv.
• Ľudia v minimálne 5 usadlostiach na Filipínach ochoreli, keď bola Bt kukurica opeľovaná (20).
• Žalúdočné steny potkanov kŕmených GM zemiakmi vykazovali nadmerný bunkový rast, čo vedie k rakovine. Potkany mali tiež poškodené orgány a imunitný systém.   

Ďalší príklad je talianska štúdia (21), v ktorej myši kŕmené Bt kukuricou od Monsanta vykazovali široké spektrum imunitných reakcií ako:

• Zvýšené IgE a IgG protilátky, ktoré sú typicky súvisiace s alergiami a infekciami.
• Zvýšené množstvo cytokínov, čo súvisí s alergickými a zápalovými reakciami. Špecifické cytokíny (interleukíny), ktoré boli zvýšené, sú tiež zvýšené u ľudí, ktorí trpia ochoreniami ako artritída, zápalové ochorenie čriev, skleróza multiplex, osteoporóza, Lou Gehrigova choroba, kolitída a rakovina.
• Zvýšené T-bunky (gamma delta), čo je zvýšené u ľudí s astmou a u detí s intoleranciami na potraviny, juvenilnou artritídou a ochoreniami spojivových tkanív.

Ďalšia štúdia taktiež potvrdila (22), že potkany kŕmené Bt kukuricou od Monsanta (MON 863) zažívali aktiváciu imunitného systému. Potkany vykazovali vyšší počet bazofilov, lymfocytov a všeobecne bielych krviniek. To môže indikovať prípadné alergie, infekcie, toxíny a rôzne chorobné stavy vrátane rakoviny. Potkany mali tiež znaky pečeňovej a obličkovej toxicity. 

Bt toxín sa navyše, podobne ako glyfosát, dostáva do vôd a znečisťuje životné prostredie. Podľa jednej štúdie (23), 50 zo 217 testovaných potokov, priekop a kanalizácií v blízkosti kukuričných polí obsahovalo Cry1Ab proteín v hodnote nad 6 ng/l. Tento proteín sa dostáva do vôd cez kukuričné stonky, listy, šupky či klasy, ktoré sú odfúknuté do vôd. Tento materiál nechávajú farmári na poliach po žatve, aby minimalizovali eróziu pôdy. 

Avšak vzhľadom na to, že štúdia bola vykonaná pol roka po žatve, GM proteín pravdepodobne pretrváva v prostredí, čo môže zdevastovať vodný život a šíriť sa ďalej cez vodu do celého sveta.