Sú plodiny získané genetickou manipuláciou rizikovejšie ako plodiny,
ktoré sú výsledkom tradičného šľachtenia?
Diskusia týkajúca sa GMO, zameraná na ovplyvnenie verejnej mienky, prebieha v rôznych rovinách a vzťahuje sa na rôzne aspekty problematiky. Protagonosti GMO sa snažia verejnosť presvedčiť o užitočnosti a neškodnosti poľnohospodárskych plodín získaných genetickou manipuláciou, zatiaľ čo odporcovia z pomedzi odborníkov ich argumenty spochybňujú. Jednou z tém, ktorá je predmetom debaty, je porovnanie klasického šľachtenia, využívaného v agrárnej praxi už tisícročia, s genetickou manipuláciou.
Geneticky modifikovaná sója sa začala vo veľkom pestovať v Argentíne v roku 1996, teda hneď od prvého roku expanzie genetický modifikovaných plodín vo svete. Tomuto závažnému kroku nepredchádzala žiadna verejná alebo parlamentná diskusia pričom vyplynul iba z rozhodnutia politickej exekutívy tej doby [1]. Odvtedy sa pestovanie GM sóje šírilo ako lesný požiar v období sucha a v dnešnej dobe je tejto kultúre obetovaná viac ako polovica ornej pôdy v krajine (viac ako 18 miliónov hektárov). Žiadna iná krajina sveta nevyhradila tak rozsiahly podiel svojho pôdneho potenciálu jednej jedinej GM plodine (GMP). Argentína poskytuje preto vynikajúcu príležitosť na skúmanie dôsledkov intenzívneho pestovania GMP pre krajinu. Nasledujúce riadky teda budú venované bilancii uvedeného fenoménu.
Napriek tomu, že sa v Slovenskej republike pestujú GM plodiny už od roku 2006 (1), len v nedávnej dobe sa o nich začalo viac hovoriť aj v médiách (2). V SR sa pestujú GM plodiny nielen na pokusné účely (3), ale aj pre komerčné účely. Konkrétne sa jedná o GM kukuricu MON 810, ktorú predáva spoločnosť Monsanto pod obchodným názvom YieldGard® (4). Jej pestovanie prebieha najmä v Trnavskom a Košickom kraji a celková výmera v roku 2012 bola 189 hektárov, čo predstavuje 0,063% výmery konvenčnej kukurice.